Lewis & Short

prae-bĭbo, bĭbi, 3, v. a., to drink before, drink to one (rare but class.): ei cui venenum praebiberat (= propinaverat), * Cic. Tusc. 1, 40, 96; App. M. 10, p. 246, 35: dabimus aquam praebibendam, Cael. Aur. Tard. 1, 4, 93: προπίνω, propino, probibo (leg. praebibo), Gloss. Gr. Lat.