Lewis & Short

trībŭlo, no perf., ātum, 1, v. a. [tribulum].

  1. I. Lit., to press: Θλίβω tribulo, presso, premo. Gloss, Philox.; Cato. R. R. 23, 4.
  2. II. Trop., to oppress, afflict (eccl. Lat.): in omnibus tribulemur, Tert. adv. Gnost. 13 med.; Ambros. Serm. 22, n. 1; Cassiod. Hist. Eccl. 1, 11.